Ako Slováci uchovávajú sezónnu úrodu? Zaváracie poháre držia krok s mrazničkou
Zdroj: Beko
4m čítanie

Ako Slováci uchovávajú sezónnu úrodu? Zaváracie poháre držia krok s mrazničkou

Leto bolo po celé generácie spojené so zaváracími pohármi, kompótmi a džemami.

Nový prieskum Ipsos pre značku Beko ukazuje, že na Slovensku táto tradícia zostáva stále silná, no zároveň ju čoraz výraznejšie dopĺňa mrazenie. Práve mraznička sa tak popri zaváracích pohároch stáva jedným z hlavných pomocníkov pri uchovávaní úrody aj bežných zásob.

Sezónne prebytky ovocia, zeleniny alebo húb spracúvajú Slováci najčastejšie dvoma spôsobmi – zaváraním a mrazením, pričom obe metódy uviedlo zhodne 31 % respondentov. V porovnaní s Českom je pritom na Slovensku zaváranie výrazne obľúbenejšie. Kým v Česku sezónne prebytky mrazí 38 % respondentov a zavára 24 %, na Slovensku sú obe metódy vyrovnané. Medzi ďalšie spôsoby spracovania úrody patrí sušenie (6 %) alebo rýchla domáca spotreba (6 %).

Mrazenie si popri tradičnom zaváraní postupne získava svoje miesto. K jeho rastúcej popularite prispievajú aj moderné spotrebiče, ktoré uľahčujú a urýchľujú uchovávanie potravín a pomáhajú zachovať ich kvalitu na dlhší čas.

„Moderné mrazničky už dávno nie sú spotrebiče s vysokou spotrebou energie, ako si ich niektorí pamätajú z minulosti. Modely v úspornejších energetických triedach majú výrazne menší vplyv na celkovú spotrebu energie v domácnosti. Súčasné technológie zároveň pomáhajú predchádzať viacerým nepríjemnostiam spojeným so staršími spotrebičmi, ako sú tvorba námrazy, znehodnotenie potravín mrazom či typický zápach v mraziacom priestore,” vysvetľuje Jan Krejčíř, marketingový riaditeľ značky Beko.

Slovensko medzi tradíciou a moderným uchovávaním potravín

Zaváranie je na Slovensku výrazne častejšie medzi ženami než mužmi. Túto možnosť zvolilo 37 % žien oproti 26 % mužov. Silný je aj generačný rozdiel – vo vekovej skupine 55 až 75 rokov zavára 42 % respondentov, zatiaľ čo medzi mladšími vo veku 18 až 34 rokov je to 26 %.

Pri mrazení sú rozdiely medzi pohlaviami výrazne menšie. Túto metódu využíva 32 % žien a 31 % mužov. Z hľadiska veku je mrazenie najčastejšie v skupine 35 až 54 rokov (34 %), nasleduje skupina 55 až 75 rokov (30 %) a mladí vo veku 18 až 34 rokov (28 %).

„Dáta naznačujú, že zatiaľ čo zaváranie zostáva silnejšie zakorenené najmä u staršej generácie, mrazenie je naprieč vekovými skupinami rovnomernejšie a môže lepšie zodpovedať súčasnému životnému štýlu, ktorý kladie dôraz na rýchlosť, jednoduchosť a efektívne využívanie moderných technológií na uchovávanie potravín,“ vysvetľuje Jan Krejčíř, marketingový riaditeľ značky Beko.

Mraznička už neslúži len na jahody a huby

Výsledky ukazujú, že pre mnohé domácnosti predstavuje mraznička ideálny spôsob uchovávania sezónnej úrody aj skladovania zásob, či už ide o väčšie nákupy, hotové jedlá alebo potraviny zakúpené v akciách.

Mraznička sa v slovenských domácnostiach najčastejšie využíva na uskladnenie mäsa a rýb (51 %). Druhou najčastejšou položkou je kupovaná mrazená zelenina (11 %). Medzi ďalšie položky patria zásoby nakúpené v zľave (7 %), zmrzlina a mrazené dezerty (6 %), polotovary ako pizza či hranolky (6 %), ovocie a zelenina (6 %), hotové jedlá a zvyšky jedál (6 %) a pečivo (5 %).

Čo sa v mrazničke stráca?

Pravidelná kontrola mrazničky je zárukou čerstvosti a bezpečnosti potravín. Väčšina Slovákov si udržiava aspoň čiastočný prehľad o jej obsahu: 27 % ju kontroluje niekoľkokrát mesačne, 26 % približne raz mesačne a 22 % pravidelne každý týždeň alebo častejšie. Na druhej strane obsah mrazničky systematicky nekontrolujú 4 % respondentov a 3 % ho preverujú len v prípade nedostatku miesta.

„V praxi sa často stáva, že staršie zásoby v mrazničke prekryjú novšie nákupy a ľudia na ne zabudnú. Preto je dôležité udržiavať v zásobách poriadok, označiť dátum zmrazenia, staršie potraviny ukladať dopredu a obsah mrazničky skontrolovať aspoň raz mesačne,“ radí Jan Krejčíř za značku Beko.